V najkrajšej a najväčšej Rozprávke všetkých čias nájdeme túto poznámku o stvorení človeka: „Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.” – 1. Mojžišova 1:27. Pre väčšinu ľudí tieto slová a tie, ktoré nasledujú, znamenajú, že Stvoriteľ najprv stvoril muža Adama a potom z jeho rebra mu stvoril, ženu, jeho manželku Evu.
Zatiaľ rozprávka je jednoduchá, ľahko pochopiteľná, ale až do času, keď sa objavia intelektuáli, takzvaní znalci Písma začnú interpretovať horecitované slová aby prišli k záveru, že keď slovo Boh je mužského rodu aj nebeský Otec Adama mužského rodu, predsa len musí byť tiež aj ženského rodu preto, že stvoril pre Adama ženu ako jeho ‘pomocníčku, doplňok’!
To akoby Boh, Stvoriteľ celého vesmíru a všetkého života v ňom sa mysterióznym, akýmsi zázračným a nevysvetliteľným i nepochopiteľným spôsobom musel tiež rovnať tomu, čo on sám stvoril! Len porovnajme človeka s planétou Zem, a i Zem so slnečnou sústavou, potom našu slnečnú sústavu s Mliečnou Dráhou a potom s celým vesmírom!
Nie je to len smiešné, nezmyselné, absurdné, ale i rúhajúce sa nášmu Zvrchovanému Vládcovi vesmíru, o ktorom kráľ Šalamún, syn Dávidov pod inšpiráciou napísal: „Bude však Boh naozaj bývať na zemi? Lebo ani samo jeho nebo, nebesia nebies ťa nemôžu obsiahnuť, o čo menej tento dom (Svätyňa na vrchu Zion), ktorý som postavil!” – 1. Kráľov 8:27.