28. júna 1914 bol v bosnianskom hlavnom meste Sarajevo zastrelený srbskými vrahmi arcivojvoda Ferdinand, následník rakúskeho trónu. Atentátnici boli členmi „Čiernej ruky“, ktorá tvrdila, že sa venuje oslobodeniu Srbov spod cudzieho útlaku. Bosnu pred šiestimi rokmi anektovalo Rakúsko od Osmanskej tureckej ríše, ale Srbsko si nárokovalo, že táto krajina je právom jej. Rakúsko bolo spojencom Nemecka; Rusko, Francúzsko a Anglicko boli patrónmi Srbov. Reťazec udalostí vyvolaných balkánskym atentátom viedol k tomu, že ruský cár nariadil svojej armáde zmobilizovať sa; Nemecko odpovedalo. A v priebehu niekoľkých týždňov sa tak rozpútala historicky najničivejšia vojna dvadsiateho storočia.
To, ako Británia spustila vojnu, je štúdiou imperiálnej metódy rozdeľovania a panovania tiež vytvárania a manipulácie nacionalisticko-šovinistických hnutí, ktoré charakterizovali modernú Európu najmä od revolúcií v 1848, ktoré riadil britský premiér Lord Palmerston. Briti využívali svoje balkánske aktíva (to v spojení s destabilizovaným Francúzskom) na blokovanie eurázijského ekonomického rozvoja. Toto bol ich plán v prvých rokoch tohto storočia, ako to malo byť opäť po znovuzjednotení Nemecka v roku 1989. No stratégiou vtedy, ako aj teraz, bolo najprv uzavrieť Entente Cordiale s Francúzskom (1903-04), ale potom Trojitá dohoda, ktorá vtiahla Rusko do siete britskej manipulácie proti Nemecku!