rozprávky o živote

Mnohé veci vo vesmíre budú večné! Jeho Stvoriteľ, hmota, anjeli, ale aj poslušní ľudia žijúci večne na rajskej Zemi. Ale niektoré veci nebudú večné! A medzi nimi sú aj tupci žijúci dnes…no posúďte sami z týchto výrokov:

‚Klaňať sa Bohom tak znamená klaňať sa ničomu, len výtvoru vlastného mozgu, ktorý samozrejme sa nemýli. Boh je nič, prelud, vymyslený k objasneniu prírody, pričom je so zákonmi prírody vo večnom spore, čo veriacemu vôbec nevadí…

Všetky náboženské mýty o stvorení človeka boli vyvrátené vedou i samy sebou. Avšak i tak veriaci ďalej pokrytecky prehlasujú, že práve oni sú nositelia všetkého vedenia. Táto hlúposť v spojením s pýchou prakticky stačí k vyradeniu viery z debaty. Debata o náboženských zázrakoch je nezmysel….

Hanobenie, či rúhanie ako to chápu tzv. ochrancovia viery môj zámer nikdy nebol, len som nevedel pochopiť ako sa môže niekto pokladať za kompetentného, vzdelaného a nezaťaženého predsudkami, keď ako dôkaz pokladá nepodložené predstavy nevzdelaných ľudí len z jednej židovskej sekty…

Všetka tá sila ducha, ktorou vnímame, že žijeme, že môžeme konať je rozložená v celom tele a bez tela samostatne duša nemôže existovať. A čo sa týka jej nesmrteľnosti je to v tomto prípade zbytočná nádej, nakoľko ak by bola duša nesmrteľná musela by existovať už pred našim narodením…

Každému, kto skúma dejiny ľudstva je známe, že i pred 6000 rokmi, keď Boh akože stvoril svet existovali už ľudské spoločenstvá,ktoré mali svoje sídla, poznali oheň, pracovné nástroje, poľnohospodárstvo, chov dobytka, výmenný obchod a dokonca i písmo – ale asi nato nepotrebovali dušu…’

…pokračovanie…